Bol to, žiaľ, proces sprevádzaný veľmi emotívnymi reakciami a urážlivými slovami. To mi je veľmi ľúto. Po niekoľkých dňoch som zistil, že v ľuďoch, ktorí boli priamymi účastníkmi ostali zranenia - menšie, ale aj hlboké. Ostáva mi veriť, že ako sa stalo už mnohokrát, aj tieto rany sa raz zahoja. A tiež dúfam, že zmiznú aj jazvy.
Často sa ocitneme v situácii, že sa stane niečo, čo nás prekvapí a nevieme pochopiť, prečo sa to stalo, prípadne ako k tomu prišlo. Väčšinou to už nemôžeme ovplyvniť. Dalo by sa donekonečna rozoberať, že ten urobil to iný zase tamto alebo špekulovať, že keby bolo... Postupne zisťujem, že sú situácie, ktoré je najlepšie prijať ako fakt. Nie je to jednoduché, často si na prijatie skutočnosti, ktorú nemôžem zmeniť nájdem vysvetlenie pomocou paralely. Takto som spracovával skutočnosť, že na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností už nie je toľko kandidátov ako na začiatku. Je to jednoducho fakt, z ktorého sa neteším, ale ho ani nepovažujem za dôvod k ľútosti.
Situácia pred voľbami vyzerá veľmi bojovne, azda preto som si spomenul na príbeh z Biblie o sudcovi Gedeonovi (Sdc 7). Píše sa v ňom ako sa proti izraelitom zhromaždilo obrovské nepriateľské vojsko. Gedeon vyzval ľudí, aby sa pripravili do boja. Na jeho výzvu prišlo vyše 30 000 bojovníkov. Poslal však domov všetkých, ktorí boli bojazliví. Zostalo 10 000 mužov. Vtedy urobil ešte jeden výber na základe pozoruhodného kritéria. Priviedol ľudí k vode a nechal ich, aby sa napili vody. Pozoroval vojakov akým spôsobom pili vodu. Väčšina to urobila tak, že si kľakli a pili vodu priamo z rieky. Niektorí si vodu naberali do dlaní a stojac ju lízali jazykom. Týchto si Gedeon ponechal, ostatných poslal preč. Do boja išiel s tristo mužmi. Išli v noci vyzbrojení fakľami, krčahmi, trúbami a čo je najdôležitejšie, veľkým odhodlaním. V tme obkolesili nepriateľský tábor s fakľami skrytými v krčahoch. V jednom okamihu rozbili krčahy, odhalili tak fakle a všetci začali hlasno trúbiť. V nepriateľskom tábore vypukla panika a chaos. Dezorientovaní vojaci začali medzi sebou bojovať až sa vojsko samo zdecimovalo. Týchto 300 bojovníkov bez strát zvíťazilo. Bolo to víťazstvo na Božiu slávu.
Mnohí si určite pomyslia, že je to rozprávka. Som presvedčený, že v príbehu je ozajstná múdrosť. Veľmi ma zaujalo kritérium na výber ostávajúcich 300 bojovníkov. Spôsob pitia vody. To detektor lži je oproti tomu úplne jednoznačný test. Čo už sa z toho dá zistiť? Určite sa nedá zistiť sila bojovníkov, ich skúsenosti, zásluhy, nič to nehovorí o morálnych čnostiach, ba nedá sa posúdiť ani odvaha. Čo teda? Dá sa vidieť jediné. Tí čo pili vodu postojačky robili tak preto, že boli v strehu pred prípadným útokom nepriateľa. To znamená, že boli vnútorne naladení na boj. A to je rozhodujúce.
Pred týždňom som tiež zaváhal, či odísť. Všetko sa vyjasnilo, keď som si položil otázku: Prečo som tu? Uvedomil som si, že dôvody, na prijatie pozvania na kandidátku nepominuli. Okrem toho musí byť aj hlbší význam toho, prečo som tu, a tento dôvod je mimo mňa. Nemôžem svojvoľne opustiť miesto, ktoré mi bolo zverené.
Na kandidátke ubudlo osobností. Naopak, predvolebnej práce pribudlo. S obyčajnými stretnutiami a inými predvolebnými aktivitami si musíme poradiť bez osobností so známymi menami. To nás motivuje ešte k vyššej aktivite. Je to neuveriteľné, ale medzi nami výrazne pribudlo odhodlanie pokračovať v diele, ktoré sme všetci spoločne začali. Na kandidátke je osobností ešte dosť. Len sa trochu rozhliadnite.
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
